Makroprostredie

Makroprostredie odráža základné trendy vývoja celej spoločnosti. Vyznačuje sa dvoma znakmi: neustále sa dynamicky mení a väčšina faktorov z makroprostredia je z úrovne podniku neovplyvniteľná. Makroprostredím sa vymedzuje také prostredie, v ktorom sa nachádzajú všetky podnikateľské subjekty nezávislé od odvetvia.


Jednou zo zložiek makroprostredia je demografické prostredie. Demografické prostredie poskytuje informácie týkajúce sa obyvateľstva ako celku, o jeho priestorovom rozmiestnení, stave, štruktúrach, ako aj charakteristikách v konkrétnom časovom období. Medzi najdôležitejšie faktory demografického prostredia patria:

  • zmena vo vekovej štruktúre obyvateľstva,
  • počet členov rodiny,
  • geografické rozloženie populácie,
  • vzdelanie,
  • pracovné postavenie.

Súčasťou demografických procesov je aj tzv. demografické starnutie, ktoré reprezentuje zmeny vo vekovej štruktúre, prejavujúce sa poklesom detskej zložky (starnutie zdola) a nárastom počtu staršieho obyvateľstva (starnutie zhora). Zmeny v demografickej štruktúre je možné sledovať prostredníctvom indexu starnutia, indexu veku, indexu ekonomickej závislosti mladého obyvateľstva, starého obyvateľstva a iných. Okrem demografického rozmeru má starnutie populácie množstvo iných rozmerov. Dôležitý je aspekt biologický, ekonomický, sociálny a psychický.


Ekonomické prostredie
sa skladá z faktorov, ktoré ovplyvňujú kúpnu silu spotrebiteľov a štruktúru ich výdavkov. Celková kúpna sila závisí od disponibilných príjmov, úrovne cien, výšky úspor, dostupnosti úverov, úrokovej sadzby, vývoja inflácie, miery nezamestnanosti. Zohľadňujú sa najmä zmeny vo vývoji príjmov a zmeny v štruktúre výdavkov spotrebiteľov. Medzi hlavné faktory ekonomického prostredia patria:

  • úroveň a štruktúra príjmov,
  • úroveň úspor, dlhov a dostupnosť úverov.

Ekonomické prostredie dotvárajú aj makroekonomické ukazovatele, z ktorých za najdôležitejšie možno považovať hrubý domáci produkt, infláciu, priemernú mzdu, mieru nezamestnanosti a iné. Medzi ďalšie parametre je možné zaradiť daňovú sústavu, odvodové systémy, hospodársku politiku, ktorá je hodnotená napr. prostredníctvom magického štvoruholníka, ratingov či rôznych indexov (index útrap, index stabilizácie, index neobľúbenosti).


Politické a legislatívne prostredie a jeho vplyv sa prejavuje najmä vo forme zákonov, predpisov a nariadení vládnych orgánov. Medzi faktory uvedeného prostredia za zaraďujú aj:

  • zmeny v zákonoch v oblasti podnikania,
  • zmeny v posilnení postavenia kontrolných orgánov,
  • zmeny záujmových skupín na ochranu verejného blaha (napr. združenia spotrebiteľov, hnutia za ochranu životného prostredia).

Do prírodného prostredia patria prírodné zdroje, ktoré sa využívajú ako vstupy, a s nimi súvisiace faktory, napr.:

  • nedostatok surovín,
  • zvýšené náklady na energiu,
  • zvýšený stupeň znečistenia,
  • rastúca regulácia technologických zmien.

V súčasnosti je akcentovaná najmä problematika energetiky, ekológie a ochrany životného prostredia. Známe sú napr. rôzne energetické a klimatické balíčky, ktoré spravidla nadväzujú na zákony, nariadenia, hospodársku či energetickú politiku krajín a spoločenstiev.


Kultúrne prostredie tvoria inštitúcie a faktory, ktoré ovplyvňujú základné hodnoty spoločnosti, postoje, záľuby a správanie sa. Ide predovšetkým o:

  • pretrvávanie kultúrnych hodnôt,
  • existenciu subkultúr, ktoré sú reprezentované skupinami ľudí s rovnakými hodnotovými systémami (tínedžeri, manažéri, dôchodcovia, ....),
  • zmeny hodnotového rebríčka v priebehu času.

Ďalšou zložkou makroprostredia je vedecko-technické prostredie, v rámci ktorého je potrebné sledovať nasledujúce aspekty:

  • tempo technologických zmien,
  • inovácie a ich neobmedzené možnosti,
  • zmeny vo výdavkoch na výskum a vývoj,
  • rast regulácie technologických zmien.

Vedecko-technický pokrok a jeho zrýchľovanie má za následok skracovanie životného cyklu produktov, vrátane technológií, no zároveň vytvára nové príležitostí, aj keď je hrozbou pre pôvodnú techniku.

 

Uvedené skupiny faktorov makroprostredia je potrebné nielen sledovať, ale aj merať. Na ich meranie sa využíva niekoľko typov analýz, pričom jednou z nich je analýza PEST. Analýza PEST je analýzou externého prostredia, ktorá sa zameriava na analýzu politického, ekonomického, sociálneho, technologického prostredia. Niekedy je označovaná aj ako STEP analýza, ktorá reprezentuje rovnaké faktory prostredia. Analýza PEST má niekoľko variácií a využíva sa vo viacerých modifikáciách.

Základné štyri zložky (Political, Economic, Social, Technological) bývajú rozšírené o ďalšie: ekologické (Ecological alebo Environmental), legislatívne (Legislative alebo Legal) a odvetvové (Industry Analysis). Vzniká tak rozšírený model PESTELI.

Rozšírením analýzy PEST o etický aspekt (Ethical) sa vytvorí variácia STEEP. Variácia PESTLE rozširuje analýzu nielen o etický aspekt, ale aj legislatívny (Legal). Najobsiahlejšou modifikáciou je analýza STEEPLED, ktorá pozostáva z analýzy politického (Political), ekonomického (Economic), sociálneho (Social) a technologického (Technological) prostredia, rozšírenej o ekologické (Ecological) alebo environmentálne (Environmental), etické (Ethical), demografické (Demographic) a legislatívne (Legal) prostredie.

Analýza PEST môže byť nápomocná pri stanovovaní stratégie vyplývajúcej zo SWOT analýzy pri identifikovaní faktorov.