Proces spotrebiteľského správania

Od prejavu J. F. Kennedyho (prezidenta USA) v roku 1962 bolo právo spotrebiteľov na vypočutie deklarované ako jedno zo základných práv, ktoré by malo byť zohľadňované v spotrebiteľskej politike na národnej i európskej úrovni. Sformulované boli štyri základné práva spotrebiteľov: právo na bezpečnosť, právo na informácie, právo na výber (voľbu), právo byť vypočutý. V súčasnosti ochrana spotrebiteľa predstavuje rôzne formy istôt, ktoré by mali posilniť pozíciu spotrebiteľa v trhovom prostredí. Tieto istoty sa môžu týkať všeobecných práv spotrebiteľa, ale aj jeho právnej ochrany či pomoci v rámci činností združení na ochranu spotrebiteľa.


Ochrana spotrebiteľa je zastrešovaná na jednej strane štátom vo forme vypracovania základnej koncepcie na ochranu spotrebiteľa a zabezpečenia legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa a na druhej stane rôznymi dobrovoľnými združeniami.


Súčasný právny rámec na ochranu spotrebiteľa v súlade s európskou legislatívou

v oblasti ochrany spotrebiteľa možno členiť podľa zásad, ktoré sú prostredníctvom nich chránené. Ide o:

  • ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa),
  • ochranu a podporu ekonomických záujmov spotrebiteľov (napr. zákon o reklame),
  • zlepšenie prístupu spotrebiteľov k informáciám o výrobkoch a službách (napr. nariadenie vlády SR o označovaní výrobkov cenami),
  • efektívne riešenie spotrebiteľských sporov, reklamácií a získavanie náhrad škôd (napr. Občiansky zákonník).

Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb a upravuje:

  • práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
  • pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,
  • postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa.

Základný právny rámec v oblasti ochrany spotrebiteľa je doplnený rôznymi smernicami a nariadeniami.


Členstvo v Európskej únii zabezpečuje ďalšiu ochranu pre spotrebiteľov. Cieľom stratégie spotrebiteľskej politiky Európskej únie na roky 2007 – 2013 je:

  • posilniť postavenie spotrebiteľov EÚ,
  • zlepšiť spokojnosť spotrebiteľov v oblasti cien, výberu, kvality, rozmanitosti, dostupnosti a bezpečnosti,
  • účinne chrániť spotrebiteľa pred vážnymi rizikami a hrozbami, ktorým nemôže čeliť ako jednotlivec.

Európska Komisia v roku 2004 vydala desať základných princípov, ktoré predstavujú minimálnu úroveň ochrany, ktorú by mali, podľa legislatívy Európskej únie, poskytovať spotrebiteľom všetky krajiny Európskej únie:

  1. Kúp si čo chceš, kde chceš.
  2. Ak to nefunguje, vráť to späť.
  3. Vysoké štandardy bezpečnosti pre potraviny a iné spotrebiteľské tovary.
  4. Poznaj to, čo ješ.
  5. Zmluvy majú byť spravodlivé pre spotrebiteľov.
  6. Spotrebitelia môžu zmeniť svoje rozhodnutie.
  7. Jednoduchšie porovnávanie cien.
  8. Spotrebiteľ nesmie byť klamaný.
  9. Ochrana počas dovolenky.
  10. Efektívna náhrada pri cezhraničných sporoch.